Poviem ti to, až keď (sadnúť si, bud.čas, ty).

(Všimnúť si, ja, min. čas, mužský rod), že sa v poslednom čase neučíš.

Školné za mňa (platiť, prítomný čas) moji rodičia

Ja (nesmiať sa, prít. čas), ja (plakať, prít. čas).

Zajtra sa všetci (ospravedlniť sa, bud. čas) riaditeľovi a (môcť, prít. čas) iba dúfať, že ich nevyrazia zo školy.

Mladí uchádzači o prácu (chcieť, prít. čas) príliš vysoký plat.

Poď, (zaviazať, ja, bud. čas) ti šnúrky na topánkach!

Ak (potriasť, ty, bud. čas) tým stromom, (spadnúť, bud. čas) ti na hlavu jablko. To je gravitácia.

Po práci (ísť, bud. čas, ja) do obchodu, (kúpiť, bud. čas, ja) niečo na večeru, potom (navariť, bud. čas, ja) a celý večer ho (čakať, bud. čas, ja).

Keď (dokončiť, ja, bud. čas) školu, (pracovať, bud. čas, ja) ako redaktor.