Aj keď nebol alkoholikom (aspoň legalább do posledných rokov života), veľký básnik a dramatik Oscar Wilde bol tiež veľkým fanúšikom absintu. Hlavne počas doby, keď žil vo Francúzsku. Raz povedal:

„Absint má nádhernú farbu, zelenú. Pohár absintu je poetický ako nič iné na svete. Aký je rozdiel medzi pohárom absintu a západom slnka?“

Ženy ho milovali a milujú dodnes. Jeho náhrobný kameň na parížskom cintoríne zdobia díszíti tisícky odtlačkov rúžov od žien, ktoré jeho hrob navštívili. A pritom o ženy záujem nemal. Za svoju homosexuálnu orientáciu si posedel aj vo väzení.

Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať práve kvôli pobytu vo väzení. Neutíchajúci csillapíthatatlan zápalgyulladás stredného ucha, ktorý si odtiaľ priviezol, liečil morfiom a šampanským. A k tomu ešte búrlivýviharos nočný život okorenený absintom... posledný rok života bol už ako troska roncs.

Deň začínal raňajkami o jednej hodine poobede, neskôr obedoval v Café de La Regence a večerať chodil do Café de Paris, odkiaľ sa pred treťou hodinou ráno nikdy nevracal.

Posledný rok pred svojou smrťou býval v parížskom hoteli d´Alsac, ktorého majiteľ bol veľkým obdivovateľom imádó Oscara Wilda. Dovolil mu bývať v hoteli zadarmo a zaplatil zaňho všetky dlhy, ktorých si nazhromaždil összegyüjt naozaj dosť. „Nemôžem si dovoliť ani zomrieť,“ žartoval so svojimi známymi, ktorí ho navštevovali do posledného dňa života. Posledný mesiac pred smrťou z izby už nevychádzal, ale návštevám svojich priateľov sa vždy tešil.

Krátko pred smrťou napísal: „Tapeta v mojej izbe a ja zvádzame súboj   harcot folytatunk na život a na smrť. Jeden z nás to definitívne prehrá.” Dnes už vieme, že to vo veku 28 rokov prehral Oscar Wilde. Zanechal nám tu však množstvo humorných aj menej humorných diel, z ktorých mnohé považovali za nemorálne. Napríklad Portrét Doriana Graya sa stal usvedčujúcim dôkazom terhelő bizonyíték v súdnych sporoch vedených proti nemu za homosexualitu. 

spracovala: adriana