Dlhý plazhüllő na terase reštaurácie

Okolo ostrova je veľa menších. Tri, ktoré navštívime, sú súčasťouvminek a része tunajšieho národného parku. Predavači výletov o nich hovoria ako o rajských a výnimočnýchrendkívüli. Musia, veď ich za to platia. Uvidíme, či majú pravdu. Kúpime si lístky na loď a vyrážameindul. O 15 minút prídeme na Mautiku. Piesok, pláže, palmy... Moslimky zahalenébeburkolózva od hlavy po pätytetőtől talpig špekulujú ako do vody. Mám to jednoduchšie. Plavky, šnorchel, okuliare a ponorím salemerül. More je plné rybičiek rôznych farieb a koralov. Nádhera!

Vyjdem von a vychutnávam ten raj. Do uší nereveüvölt agresívna hudba, oči upokojujenyugtat zeleň. Žiadny hotel, iba reštaurácia. Postupne nás loď prevezie na ďalšie dva ostrovčeky. Spoznáme Manukan a Sapi. Všade pekná divoká príroda. Až prílištúlságosan. Napríklad dvojmetrový varan, ktorého pohryznutie usmrtí veľké zviera (človek by mal zrejme tiež problém), nás pokojne pozorujefigyel spod grilu.  

2.

Ostrov Selingan. Alebo korytnačí ostrov. Vystúpim z lode a cítim pokoj. Doslova. Ak by som niekedy v živote kdesi stroskotalahajótörést szenved, tak prosím, pri tomto ostrovčeku. Na ostrove je pôrodnicaszülészet. Korytnačiek. Na oplotenej paličke je dátum, kedy znieslitojik vajcia, ktoré sú zahrabanéelásva v pôde, aby sa z nej malé korytnačky po dvoch mesiacoch niekedy v noci vyhrabalikiás.

Pozriem ostrov. Po obvode ho prejdem asi za pol hodinu. Korytnačky sem chodia každý večer a noc po prílivedagály, aby sa dostali čo najvyššie na pláž naklásťrak vajcia. Aj preto sa nesmie vychádzať po zotmení.

3. 

Vedci doteraz nezistili, akú navigáciu majú korytnačky zabudovanúbeépített, keď sa aj po dvadsiatich rokoch vrátia naklásť vajcia tam, kde sa narodili. Tento ostrov je jeden z mála takých.

4. 

V jedálni reštaurácie je nás asi štyridsať zahraničných turistov, ktorí čakáme, aby sme uvideli korytnačku, ako kladie vajcia. Otvoria sa dvere a dostávame pokynutasítás, že nejaká korytnačka už začala klásť vajcia a môžeme ju vidieť. Postavíme sa s fotoaparátmi a vykročíme do tmy. Večer čierny, bez hviezd. Po pobrežípartmente sa pohybujú svetlá bateriek. Potkýnambotladozik sa a idem tade, kde je ich najviac. Ku korytnačke, ktorá začala klásť vajíčka. Som pri nej, ale vidím iba pancierpáncél, spod ktorého vypúšťa vajcia veľké ako pingpongové loptičky. Fotiť s bleskomvaku sa nesmie, korytnačka by prestala klásť. Napriek tomu blysnevillanik svetlo a ochranártermészetvédő nahnevane zašepkásuttog: „No flashsemmi vaku!“ A ešte raz. Staršie Austrálčanky totiž nevedia vypnúť bleskvaku na svojich fotoaparátoch. Ochranár sa hnevá. A ešte raz blesk. Tentoraz z oblohy. Zahrmímennydörög, roztrhnú sa oblaky a teplá voda sa na nás priam leje. 

spracovala: adriana podľa článku v Živote