Ötletgazdag hírlevél

  • slider
  • slider
  • slider
  • slider

Do Bosny sme sa dostali cez južné hranicehatár s Chorvátskom. Môj strach z toho, že sa nám pokazí auto, alebo že dostaneme defekt uprostred hôr, sa ihneďazonnal rozplynulszertefoszlik. Popri ceste boli tabule s telefonickým číslom pre prípadeset, že by sme potrebovali pomoc. Upokojujúcenyugtató. Ako aj to, že cesty boli snáď v lepšom stave ako u nás.

 

Naša prvá zastávka bola dedinka Blagaj. Rozhodli sme sa, že z hlavnej cesty odbočíme a pôjdeme skratkourövidítés, i keď nás mapa upozorňovalafigyelmeztet, že v tejto oblastiterület môžu byť mínyakna. Neoľutovalimegbán sme. Cesta viedla popri rieke Bune. Z ľavej strany modrý potôčik s lúkami a krásnymi starými stromami a z pravej strany udržiavanéápolt domčeky s predzáhradkamielőkert. Keď sme si neskôr pozreli na internete, ceny domov v tejto oblasti boli rovnaké ako u nás. Nečudujem sa.

 

Keď sme prišli do dediny, rozhodli sme sa najprv nájsť ubytovanieszállás, ktoré sme si ešte doma pozreli na internete. Mal to byť tristoročný kamenný dom. Zaparkovali sme a pustili sanekilát do hľadania. Mysleli sme si, že ho v takej malej dedine nájdeme raz-dva, ale mýlili sme sa. Takmer všetky domy v dedine boli totiž z kameňa a vyzerali minimálne 300 rokov staré.

 

Zrazu sme si všimliészre vesz nenápadnúnem feltűnő tabuľu oznamujúcu akési múzeum za vysokým múromfal. Pomaly sme schádzali dole po skalnatých schodoch, otvorili bránu a dostali sa do malého dvoraudvar. Zo všetkých strán bol obklopený vysokým kamenným múrom, popri ktorom rástli kríky s veľkými fialovými a ružovými kvetmi.

Na terase, ktorá vyzerala skôrinkább ako veľká izba s kobercom a sedačkou, len jej chýbala predná stena, sedela asi 90-ročná teta. Vysvitlokiderül, že sme na správnej adrese. Povedala, že jej vnuk hneďrögtön príde, aby sa o nás postaral, a aby sme sa zatiaľ trochu poobzerali po záhrade.

Keď sme otvorili bránku v zadnej časti dvora, na ktorú ukazovala teta, onemelimegnémul sme. Keď mi stará mama rozprávala príbehy zo Starého zákonaÓszövetség, takto nejako som si predstavovala Raj. Ibaže v tom mojom raji neboli olivovníkyolivafa. Ani jaskynebarlang s červeným kobercom a stolčekmi typickými pre moslimské krajiny. A priznám sabevall, nepočítala som ani so zurčiacimcsörgedező potokom priehľadnýmátlátszó ako sklo. Viete si predstaviť, že máte v záhrade čistučký potok s divými kačicami, ktoré u vás bývajú preto, lebo sa im u vás páči? Ak by som si musela vybrať, aké zviera chcem byť, určite by som chcela byť kačica v tej záhrade. Pokoj, krásna zelená tráva, hneď poruke ľadová voda a tiene obrovitánskychhatalmas stromov, ak by mi bolo teplo... No jedným slovom raj.

 

Teta sa nám neskôrkésőbb smiala. Nechápala, čo je také fascinujúce na tej záhrade. V dome prežila takmerszinte celý svoj život a pripadalo jejúgy tűnt neki absolútne normálne, že má v záhrade zurčiaci potok, ktorý je čistejší ako voda z kohútikacsap.

 

Po tom, čo sme si zložili veci do izbičky na poschodí (izbička preto, lebo bola taká malá, že sa do nej ledva zmestili 2 postele, malá skriňa a svrčektücsök), sme sa pobrali do dediny. Popri potoku sme sa dostali na koniec dediny, kde pod veľkým skalnatým útesomszirt čupelaguggol Tekija.

Bola postavená na prelome 15. a 16. storočia a slúžila dervišommuzulmán szerzetes ako miesto, kde sa stretávali a rozprávali. Podľa tradície som si musela obliecť čiernu sukňu a vlasy zakryť čiernou šatkou. Keď sme prechádzali domom po vŕzgajúcejnyigorgó drevenej podlahepadlóvdychovalibelélegez vôňuillat starých kníh, cítila som obrovskú pokorualázat voči histórii toho miesta. Z terasy, ktorá bola postavená nad vodu, bol krásny pohľadlátvány na jaskyňu v útese, odkiaľ vyvieralaered rieka Buna. Podľa tradície sa na tomto mieste nesmú loviť ryby, pretože by to pre rybára prinieslo nešťastie.

Deň sme zakončili teľacím mäsomborjúhús so šalátom na terase jednej reštaurácie pri Tekiji a pobrali sme sa do našej izbičky. Večer sme zaspávali na modlitbyima a spev, ktoré sa ozývalihangzik dedinou z reproduktorov pripevnenýchvhova erősített na stenu mešitymecset.  

 

Ako sme sa na druhý deň dostali do neďalekého Mostaru a ako kvôli nám teta takmer volala na políciu, sa dozvietemegtud o týždeň.

 

Ak ste zvedaví na ďalšie obrázky z Blagaja, nájdete ich na našej stránke na facebooku. 

 

.


Bosna_idegen_szavak.pdf
Aké boli cesty v Bosne?
Vo veľmi zlom stave, na každom kroku boli tabule pre prípad, že by sa niečo stalo.
V oveľa lepšom stave ako u nás.
Boli porovnateľné s našimi cestami.
V zlom stave, ale nám to neprekážalo.
Prečo sme nevedeli tak rýchlo nájsť naše ubytovanie?
Lebo všetky domy vyzerali rovnako.
Lebo sme nenašli žiaden nápis, ktorý by upozorňoval na naše ubytovanie.
Na mieste nášho ubytovania sme našli nápis múzeum.
Všetky tri odpovede sú správne.
Ako reagovala teta na to, že sa turistom tak veľmi páči jej záhrada?
Bola veľmi hrdá na svoju záhradu.
Bolo jej to jedno.
Nerozumela, čo je na nej také zaujímavé.
Kde stála Tekija?
Pod skalnatým útesom.
Pri rieke Buna. Terasa bola dokonca postavená nad vodu.
Na konci dediny.
Všetky tri odpovede sú správne.
Prečo sme v noci počuli modlitby?
Pretože mešita bola hneď vedľa ubytovania.
Pretože veriaci chodili po dedine a spievali.
Pretože na stene mešity boli reproduktory.
Ani jedna odpoveď nie je správna.