Čarodejka z tajgy II
szint
Pokračovanie príbehu Mgr. Pavlíny Brzákovej, ktorá bola od roku 1991 deväťkrát na Sibíri. Prvýkrát v devätnástich. Chcela nájsť šamana.
Ako dlho ste blúdilibolyong?
Po týždni blúdeniabolyongás sme zjedli psa, ktorého sme mali so sebou. Tri dni sme nemali ani kvapkucsepp vody, na štvrtý deň sme sa dostali k jednému zrubufaház. V ňom však bol medveď. Našťastie sa nám ho podarilosikerül odohnaťelűz. Rozložila som oheňtüzet rak, z potoka som nabrala vodu na čaj. Našla som múku a urobila som placky.
A čo ďalej?
S Evenkom sme sa hádalivitatkozik. On chcel ísť po brehupart rieky. Bola som naňho nahnevanámérges, povedala som mu, že naňho kašlemitt: fütyül vkire/vmire a vybralaelindult som sa po svojom. Napokon sme našli cestu, ktorú sme predtým stratili a dostali sme sa do dediny.
Takže všetko sa napokon dobre skončilo?
V dedine si Evenk povedal, že keď sme spolu už toľko zažiliátél, budeme spolu bývať. Starostapolgármester mi poskytolnyújt opustenýelhagyatott dom a Evenk mi tam stále chodil. Zachránili ma deti, s ktorými som sa hrala. Povedali mu, že som odletela do Vanavary. Po štyroch dňoch nasadol do helikoptéry a odletel do Vanavary hľadať ma. Keďže ďalšia helikoptéra mala prísť až o mesiac, mala som od neho pokoj.
Stretli ste sa s ním ešte niekedy?
O šesť rokov neskôr. Jeho rodina ho využívalakihasznál, kým sa dalo, bol totiž veľmi šikovnýügyes. Napokonvégül ho dali do domu pre starých ľudí, kde neskôr aj zomrel.
Ako sa k vám miestni správali?
Boli zo mňa úplne mimo. Najviac na mňa boli nahnevané ženy. Zaujímal ma život v tajge, kam však chodievajú iba muži – aj na pol roka. Ženy sa v dedine starajú o deti a domácnosťháztartás. Báli sa, že im odlákamelcsal ich mužov. Muži však boli nadšení.
Nechceli ste na Sibíri zostať?
Istý čas som tam mala priateľa. Študoval v Petrohrade školu pre národnostné menšinynemzeti kissebség. Lenže som si nevedela predstaviťelképzel, že by som už nikdy nevidela svojich rodičov. Nemala by som peniaze na návratvisszatérés, pretože peniaze by sa mi minulielfogy. Na druhej strane som vedela, že pre miestnych som hosťvendég. Keby som tam zostala, stala by som sa jednou z nich a nemohla by som byť sama sebou. Je to iná kultúra. Napísala som tomu priateľovi list na rozlúčku, ale zomrel skôr, ako ho dostal. Jeho smrť je dodnes záhadourejtély. Neviem, či ho niekto zabil, alebo to bola nehodabaleset.
spracovala: adriana podľa týždenníka Život
foto: ona.idnes.cz
carodejkaII_szavak.pdf