Prvé, čo sa na Slovensku spravilo po pádebukás socializmu, bolo premenovanie ulíc a miest. Vo Vojvodine stále existuje okolo 170 miest, v ktorých nájdete ulice pomenované podľa Tita. V Kulpine, dedinke vo Vojvodine, dokonca majú v parku 88 stromov, ktoré symbolizujú 88 rokov života ich vodcuvezető. Jeho hrobsír v Belehrade navštívilo počas 30-ich rokov od jeho smrti viac ako 20 miliónov ľudí, čo je celkový počet obyvateľov bývalej Juhoslávie. Ale čo také spravil, že ho aj 31 rokov po smrti ľudia zbožňujúimád?

Pýtala som sa ľudí. Všetci odpovedali podobne. Za čias Tita sa mali dobre. Mohli cestovať, bezpečnosť v krajine bola lepšia a pre ľudí zo socialistických krajín bola Juhoslávia rajoméden. Stará mama môjho muža si spomenula na to, keď v 70-tych rokoch prišli na návštevu do vtedajšiehoakkori Československa. Vraj sme tu nič nemali. Jedlo bolo hrozné, obchody prázdne a ak aj bol nejaký tovar, väčšinou sa nedal porovnať s tovarom v Juhoslávii. Boli radi, keď sa vrátili späť do Juhoslávie.

Je veľmi ťažké predstaviť si, že by sme nemohli kúpiť banány počas celého roka, je to ťažké hlavne pre tých, ktorí sa narodili po roku ´89. Ja si však pamätám, keď som chodila na základnú školu (a to už bol koniec 80-tych rokov), jedna spolužiačka si z Juhoslávie priviezla krátke nohavice, ktorých ani farba, ani strihszabás sa nedali prirovnať khasonlít nohaviciam, ktoré sa v tom čase dali kúpiť u nás. Všetci sme sa postavili okolo jej stola a obdivovali sme tie krátke nohavice, ako by to bol najväčší poklad na svete.

Titovi kritici však hovoria o vodcovi, ktorý vysokú životnú úroveňéletszínvonal udržiavalfenntart umelomesterségesen. Pôžičkamikölcsön s obrovskými úrokmi, z ktorých sa Srbsko dodnes nespamätaloészbekap. Hovoria tiež o vodcovi, ktorý neváhalhabozik posielať ľudí, často aj na doživotné väzenie, na Goli otok, ak nesúhlasili s jeho názormi. Hovoril o ekonomickej rovnosti a kapitalizmus odsudzovalelítél, i keď sám žil v blahobytejómód, o akom mohli bežní ľudia iba snívať.

Známe heslo, Po Titovi Tito, sa krátko po jeho smrti prestalo verejne skandovať. Ale krásne spomienkyemlék na časy za jeho vládyhatalom pretrvávajútart a znova ožívajú v garážach a fotoalbumoch obyvateľov bývalej Juhoslávie.

spracovala: adriana